Malé dejiny jednej rodiny

Rodiny s priezviskom Tehlár môžeme rozdeliť podľa konfesie, či podľa miesta prvého doloženého výskytu.

Podľa cenzusu z roku 1715 žili Tehlárovci na piatich miestach na Slovensku : išlo o Sasinkovo, Doľany, Višňové, Haluzice a Zamarovce.

V liste poddaných želiarov z dediny Podlužany (okr. Bánovce nad Bebravou) svojmu zemepánovi z 3. marca 1797 sa spomína aj Jano Tehlar, hoci v spomínanom cenzuse sa toto priezvisko nenachádza.

Podľa toho, čo sa mi dosiaľ podarilo zistiť, Tehlárovci z Nitry a okolia sú katolíci, Tehlárovci z trenčianskeho kraja sú evanjelici a. v.

Táto stránka je venovaná rodu Tehlar, pôvodne zo Zamaroviec, evanjelikom a. v.

Prvý písomný záznam je z roku 1664: je to záznam o sobáši Michala Tehlar a vdovy Doroty.

Samotné priezvisko sa časom písalo rôzne. Niekedy to možno záviselo aj od stavu sluchu píšúceho – myslím, že iba tým sa dá vysvetliť zápis v cenzuse z roku 1715 v Zamarovciach, kde z Tehlára sa stal Tilar. V súčasnom prepise sa „vlúdila“ ďalšia chybička a z Tilara sa stal Filar.

Priezvisko Tehlár sa v Zamarovciach vyskytovalo do konca 3. štvrtiny 19. storočia. V tej dobe členovia rodu žili aj v Trenčíne, v dnešných Trenčianskych Stankovciach, vo Velčiciach, Púchove, o niečo neskôr i v Bratislave. Jeden z nich – Emanuel – bol koncom 19. storočia mäsiarskym majstrom v Chicagu.

V súčasnosti sa v Zamarovciach vyskytuje priezvisko Tehlárik. Jeho nositelia sú potomkami Tehlárovcov. Tehlárikovcami sa stali v prvej tretine 19. storočiami, podľa všetkého pre odlíšenie vierovyznania. Táto časť rodu konvertovala začiatkom 19. storočia.